print

Iniciatívy za otvorený prístup

Otvorený prístup

Vo vývoji iniciatív v oblasti otvoreného prístupu významnú úlohu zohrali najmä 3 konferencie, ktoré sa konali v Budapešti v roku 2001, Bethesde (USA) v roku 2003 a v Berlíne tiež v roku 2003.

Budapešti sa 1. a 2. decembra 2001 konala konferencia organizovaná Inštitútom otvorenej spoločnosti pod názvom „Budapest Open Access Initiative“ (Budapeštianska iniciatíva za otvorený prístup). Konferencia sformulovala vo svojej deklarácii predmet a ciele tejto iniciatívy. Jej výsledkom bola aj prvá definícia otvoreného prístupu. Deklaráciu Iniciatívy doteraz (18. 6. 2019) signovalo 6141 jednotlivcov a 978 organizácií.

V Lekárskom inštitúte Howarda Hughesa v Chevy Chase v Bethesde v štáte Maryland v USA sa 11. apríla 2003 zišlo 24 odborníkov, ktorých cieľom bolo dohodnúť sa na významných a konkrétnych krokoch, ktoré všetky zainteresované strany – organizácie, ktoré podporujú vedecký výskum, vedci, ktorí generujú výsledky vedeckého výskumu, vydavatelia, ktorí zabezpečujú recenzovanie a distribúciu výsledkov výskumu a vedci a knihovníci a ďalší, ktorí sú závislí na prístupe k týmto poznatkom – mohli podporiť rýchly a účinný prechod k publikovaniu s otvoreným prístupom.

Sformulovali 4 vyhlásenia a ich zámerom bolo osloviť širšie fórum, ktoré by pripravilo návrh princípov, ktoré by formálne prijali financujúce agentúry, vedecké spoločnosti, vydavatelia, knihovníci, vedecko-výskumné inštitúcie a jednotliví vedci ako akceptovaný štandard pre publikovanie recenzovaných vedeckých správ v biomedicínskych vedách.

V dňoch 20. - 22. októbra 2003 sa na pôde Max Planckovej spoločnosti v Berlíne uskutočnila Konferencia o otvorenom prístupe k znalostiam vo vedách a humanitných vedách. Zúčastnili sa jej predstaavitelia 19 významných inštitúcií z Nemecka a Francúzska. V súlade s duchom záverov predchádzajúcich konferencií sformulovali tzv. Berlínsku deklaráciu o otvorenom prístupe k vedeckým znalostiam, ktorej signatármi sa k 18. 6. 2019 stalo už 636 významných inštitúcií z celého sveta, žiaľ doteraz ani jedna zo Slovenska.

Nasledovali ďalšie podujatia rôznych organizácií a inštitúcií, ktoré sa zaoberali otázkami otvoreného prístupu a vyjadrovali mu svoju podporu. 

Podrobnejší prehľad vývoja iniciatív v oblasti OA možno nájsť napr. v prezentácii Silvie Stasselovej "Open Access - prehľad iniciatív otvoreného prístupu k vedeckej literatúre v medzinárodnom meradle a nové iniciatívy IFLA a UNESCO.

Európska únia a otvorený prístup

Európska únia sa téme otvoreného prístupu intenzívne venuje od roku 2007, kedy Európska rada pre výskum (ERC) vydala smernicu k Open Access (OA) a prijala stanovisko, ktorým odporučila, aby všetky recenzované výstupy z výskumu financovaného ERC boli deponované a dostupné vo vhodnom výskumnom repozitári s otvoreným prístupom so šesťmesačnou ochrannou lehotou. Postupne vznikali rozličné projekty a iniciatívy, ktoré mali proces vedeckého publikovania formou otvoreného prístupu podporovať. Poslednou z nich je iniciatíva Plan S. Viac informácií...

Slovensko a otvorený prístup

Medzi prvé podujatia zamerané na tému otvoreného prístupu sa objavili v roku 2011, kedy sa konal seminár akademických knižníc na tému "Elektronická komunikácia vo vede a akademické knižnice". Hlavnou témou seminára boli otázky súvisiace s otvoreným prístupom. Slovenská asosicáci knižníc, ktorá bola jedným z organizátorov totho seminára vyjadrila podporu otvorenému publikovaniu vo Výzve Slovenskej asociácie knižníc na podporu Open Access. Postupne vznikali ďalšie aktivity v tejto oblasti na pôde Centra vedecko-technických informácii SR v Bratislave a na úrade Splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti. V súčasnosti prebieha aplikácia Akčného plánu Iniciatívy pre otvorené vládnutie na roky 2017 - 2019. Viac informácií...

 

Kontaktný formulár

=
Spýtajte sa knižnice NISPEZ Centrálny register evidencie publikačnej činnosti Centrálny register záverečných prác Open Access Európske dokumentačné centrum Centrum dobrovoľníctva Publikacie UMB